Conturines 3064m. La Varella 3055m.

Corvara, leto 2006.
      Je ráno. zapnem svetlo a hľadám budík, "Desať hodín, to som si po dlhom čase pospal!" Oblečiem sa a vychádzam na chodbu. Idem sa pozrieť, aké je počasie. Musím prejsť chodbou a bočným vchodom vychádzam z hotela. V mojej "Kobke de luxe" totiž nemám okno. Zívajúc sa pozerám hore: "Svieti slnko, je polooblačno." Vtom zbadám šéfovú. Nevšimol som si ju hneď, pozerá na mňa prekvapená, až po chvíli jej dôjde, že asi mám voľno. "Pozerám na počasie." hovorím " Po obede bude pršať, predpoveď je zlá!" odpovedá mi. "Díky moc, to som počul už včera, preto som si dovolil trochu pospať." pomyslím si. Otáčam sa a idem naspäť do izby.
      Nahádžem veci do batohu a o chvíľu už kráčam k autu s "Raňajkovou broskyňou v ruke." O dvadsať minút krúžim na parkovisku pri chate Capana Alpina. Je plno a parkovanie mi dáva zabrať. Vyrážam naľahko a dvíham pohľad ku dnešnému cieľu: Conturines je zahalený v oblakoch. Minule som kôli nim zmenil plán a nakoniec bolo jasno. Dnes neverím, že sa vyjasní, ale aspoň sa prejdem, dajako už bude...


      V doline ešte svieti slnko a tak začiatok túry je celkom príjemný. Turisti, ktorích míňam určite nemajú nejaké plány, len sa tak motajú. Skupinke Talianov urobím ešte fotku a čoskoro odbočujem z hlavného ťahu na malý chodníček - smer Conturines. Dostávam sa do tieňa, ktorý vytvára čiapka oblakov okolo hrebeňa La Varella - Conturines. Odkedy som zišiel z hlavného ťahu nestretol som nikoho. Počujem piskot. Svišť "strážca" ma zbadal a varuje ostatných. Je na chodníku kúsok nado mnou. Kráčam ďalej a on "vypasený macek" pomaly ustupuje po chodníku, akoby dúfal, že odbočím. Vtom zmizne v diere. Brloh má priamo na chodníku.
      Pokračujem svižným tempom, približujem sa k prevaľujúcim sa mrakom. Neverím, že bude hore výhľad, dúfam len, že pršať začne až pri zostupe. Stretávam dvoch mladíkov, pozdravím a frčím ďalej. Pri plese spravím zopár fotiek a potom sa ponorím do mrakov. Konečne hrebeň! Stojím na križovatke: vpravo La Varella, ja odbočujem vľavo. Nakuknem z hrebeňa dole: Kolmá stena vzbudzuje rešpekt, držím sa radšej viac vľavo od hrebeňa. Prechádzam okolo veľkého vápencového prepadliska vyplneného ľadom a za chvíľu som pod vrcholom. Samotný vrchol tvorí strmé bralo, ktoré akoby vyrastalo zo suti. Záverečný výših na brale sa prekonáva pomocou drevených rebríkov a oceľových lán. Je hmla a pod jedným takým rebríkom stretávam starší nemecký pár. Majú výstroj na ferraty a vrchol už na dosah, ale akurát sa rozhodujú vrátiť. " to predsa nedáva zmysel, keď nič neuvidíme!"
      Nechám si paličky pri rebríku a stúpam hore. Som rád, že je zatiaľ sucho. Každé počasie má svoje čaro a hora ma odmení krásnym pohľadom na skalné vežičky. Na vrchole stretávam ďalších Nemcov. Čakajú, či sa pomedzi prevaľujúce mraky neotvorí aspoň na chvíľu pohľad dole. Vytiahnem bundu, napijem sa a patrilo by sa aj dačo zjesť.

Conturines. Pohľad z La Varelly

      Nemcom už dochádza trpezlivosť a pomaly sa zberajú na zostup, keď vtom sa mraky roztrhnú a otvorí sa nám výhľad priamo dole na parkovisko pri Capana Alpina. Všetci sme potešení a vyťahujeme foťáky. Pri zostupe sa mi otvorí výhľad na môj ďalší dnešný cieľ - La Varella. Mraky sa prevaľujú ponad hrebeň, miestami sa otvárajú výhľady na Alta Badiu a ja si vychutnávam pohľad na cestičky, ktoré som pojazdil na biku z vtáčej perspektívy. Prichádzam do sedielka medzi dvoma vrcholmi La Varelly. Najskôr idem na vedľajší vrchol, je odtiaľto lepší výhľad a akurát je chvíľu jasno.
      Otvára sa mi výhľad na celú Alta Badiu a predovšetkým na St. Kassian, hlboko dole v údolí. Na tento moment som čakal tri roky. Moje prvé leto v Dolomitoch som pracoval v tejto turistickej "dedinke". Od pracovného stolu v kuchyni som mal výhľad práve na tento vrchol. Teraz si vychutnávam pohľad z druhej strany a môžem povedať, že v tomto smere sa mi to pozdáva viac.
      Na vrchol prichádzajú dvaja "mladíci" ktorých som stretol na začiatku výstupu. Vykľuje sa z toho otec so synom, pochádzajúci z bývalej NDR. Otec je zoológ a dokonca pozná Vysoké Tatry. Mám šťastie. Po skúsenostiach z Tofán sa ukazuje, že na vysokých a ťažšie dostupných vrcholoch mám veľkú šancu stretnúť zaujímavých a zhovorčivých ľudí. Pri zostupe ešte odbehnem na hlavný vrchol La Varelly, ktorý je tentokrát v oblakoch. Znovu sa pripojím ku dederákom a v družnej debate zostúpime do údolia.
      Sedím už v aute, keď studená fronta zo západu definitívne dorazí do Dolomitov a začne pršať. Ráno sú končiare zasnežené...

POLOHA: Naturpark Fanes - Senes - Braies, severozápadne od Cortiny d Ampezzo.
PRÍSTUP: Východiskom pre túru je St. Kassian v Alta Badii. Prístup: z Brixenu cez Val Gardenu, z Brunecku novými tunelmi cez Val Badiu, z Cortiny cez sedlá Falzarego-Valparola.
ČAS: Od Capana Alpina cez col de Locia na vrchol Conturines cca 3,5hod. Odbočka na La Varellu 1 hod. + zostup.
PREVÝŠENIE: Na celej túre nastúpate cca 1600m.
VÝSTROJ: Zaistený úsek na vrchol Conturines sa chodí bez výstroje na ferraty.Stretol som tam však nemeckých dôchodcov ktorí ju použili.
OBTIAŽNOSŤ: Dlhá túra, ktorá vedie vo výškach nad 3000 metrov. Aj v strede leta tu môže byť sneh alebo námraza. V prípade pomalého postupu odporúčam výstup len na La Varellu, tým sa celá túra výrazne skráti.
MAPA: Tabacco 07, 1:25000. alebo Kompass 55, 1:50000. V talianskej mape Tabacco nie je zakreslená časť výstupu údolím Busc da Stlu, napriek tomu tam vedie regulérna značkovaná trasa.
ZAUJÍMAVOSŤ: Údolia Val Badia a Val Gardena sú domovom národnostnej menšiny tzv.: Ladíncov. Táto oblasť je trojjazyčná. Tabule s názvami obcí sú v nemčine, taliančine a ladínčine. Mapa Tabacco uvádza zemepisné názvy v ladínčine, naopak Kompass v taliančine.

      M.Bartoň