Ferraty Sellagruppe II

(Pokračovanie)
          Po tom, čo som vystúpil z Corvary na Piz da Lech, cez ferratu rovnakého mena a zostúpil po turistickom chodníku dole, stál som opäť pod nástupom na ferratu. Okolo 11 hodiny sa tu už tvorila celkom zápcha. Prešiel som popri začiatku ferraty a namieril som si to k záveru dolinky, kde ma čakala ferrata Valon. Ňou som mal vystúpiť na náhornú plošinu z ktorej vyrastá vrchol Piz Boe (3152m.) - môj hlavný dnešný cieľ.

          Ferrata Vallon nie je veľmi dlhá a ťažká, ale neoplatí sa ju podceňovať. V hornej časti je železný mostík, ktorým som sa dostal pod kľúčové miesto - asi 20 metrovú kolmú stienku. Sedačku som mal stále na sebe a tak som neváhal a zapol sa do oceľového lana. Po výleze z ferraty som stál na prahu ľadovcovej dolinky. Boli tu ešte zvyšky snehu. Tu som urobil orientačnú chybu, značenie tu zďaleka nedosahuje úroveň Tatier, ale zato je tu značná sloboda pohybu. Mapy tiež nedosahujú úroveň našich (Harmatanec). Mám Tabacco aj Kompas a môžem odporučiť jedine Tabacco, tá je aspoň v dobrej mierke 1:25000.

          Tak som sa vydal na Piz Boé okľukou, ako sa hovorí: "Síce dlhšie, ale o to krajšie". Vychutnal som si výhľady a začal sa pomaly driapať hore. Chodník vedie cez predvrchol, kde sa prvý raz prehupnem cez tritisíc metrov. Odtiaľto som pokračoval vzdušným hrebeňom (Cresta stretta) až na vrchol. Počasie mi prialo, a ako hovoria Poliaci : "Widoky zajebiste". Na vrchole som sa musel predierať cez tlačenicu, prešiel som okolo chaty Capana Fassa a išiel som hneď ďalej. Až obďaleč vrchola som sa usalašil na kameni a vytiahol nejaké občerstvenie. Odhadujem, že tam bola taká dobrá stovka ľudí.

          Vychutnávam si výhľady, vyšiel mi super deň. Ale ja ešte nemám dosť a vyťahujem mapu. Rozhodujem sa "šupnúť" si ferratu Cezare Piazzeta na Piz Boe. Na to sa ale potrebujem dostať najprv dole, pobalím si rýchlo veci, nastavím paličky a začnem zostupovať. Na tomto chodníčku stretávam trochu viac turistov, ako predtým. Je to hlavná trasa v smere od sedačky a Kostnerhutte. V závere zostupu prekonávam suťový kuloár, celý je tvorený pohyblivými kameňmi a štrkom. O nejakom chodníku tu nemôže byť ani reči. Pomocou paličiek sa mi darí postupovať rýchlo (na malé oblúky). Turisti, ktorí zostupovali štvornožky na toto nebudú spomínať v dobrom. Ale aspoň videli na čo sú dobré paličky.

          Traverzujem popri stene a hľadám začiatok ferraty, zrazu začujem hlasy vysoko nado mnou. Zakloním hlavu a zbadám ľudí na vysutom mostíku. Vytasím foťák rýchlosťou pištolníka divokého západu a "cvak". Stihol som to. Čakám, či ešte niekto nepôjde, ale nič sa už nedeje. Prichádzam pod nástup, začína to teda pekne do kopca. Využijem, že som tu sám a vytiahnem statív. chce to niekoľko pokusov, kým som spokojný a tak ku asi 100 fotkám z tohto dňa konečne aj nejaká "v pohybe"

          Obujem si staré lezečky a hneď od začiatku ich ocením. Ide to naozaj riadne do kopca a pri precvakávaní mojej jedinej šlingy si musím dávať pozor. Asi až po 30 metroch kolmého lezenia sa dostanem na skalnú rímsu, kde si vydýchnem. Stena je podo mnou taká prudká, že nevidím na nástup...

          Cesta ďalej pokračuje úzkym komínom. Lano ide priamo v ňom a ja sa tam s batohom neprepchám. Odopínam sa a obliezam komín vedľa po stienke. Vydýchnem až keď som znovu pri lane. Prechádzam cez vysutý mostík ponad priepasť. Tu sa ferrata trošku zmierňuje, už sa nemusím stresovať a vychutnávam si lezenie aj výhľady.

          V závere ferraty nechcem veriť svojim očiam: dvaja lezci, ktorí práve doliezli nejakú lezeckú cestu v smere na Sass Pordoi, začínajú zostupovať dole. Na chrbte majú lano, a na sebe ešte sedačky s celou výstrojou. Škoda, že ich neuvidím zostupovať dole, na tom najťažšom úseku. Na nohách majú už topánky, lezečky sa im hojdajú naboku. Jedno mi však neujde: obaja majú originálny set na ferraty a poctivo sa zapínajú oboma karabínami. Nabudúce si už vezmem aj ja dve...

          Ferrata sa postupne premení na chodníček v suti, ktorý pokračuje smer Boe. Pod vrcholom prichádzam na rázcestie a uzatváram okruh, už druhý tento deň. Nejdem sa už trepať na vrchol, raz mi to stačilo. Hodím pohľad na tester: dnes som nastúpal vyše 2600 metrov. Začnem pomaly zostupovať, do kopca by som ešte aj vládal, ale pri zostupe začínam cítiť kĺby. Ešte raz si dávam slalom suťovým kuloárom a pokračujem popod stenu tentoraz opačným smerom. Míňam chatu Kostner a prechádzam aj okolo hornej stanice sedačky. Pri zostupe (nejdem moc pomaly) sa snažím dávať čo najviac váhy na paličky a odľahčiť tak kĺby.

          Pri stanici lanovky uzatváram ďalší okruh, tentoraz ten najväčší. Lanovka ešte jazdí a tak sa nemusím dlho rozhodovať, za cenu nie väčšiu, ako by som zaplatil na Skalnatom plese sa zveziem 700 v.m. za pár minút lanovkou do Corvary. Moje kolená sú mi vďačné a ja utekám na izbu doplniť kalórie a hlavne hneď nahrať fotky do počítača a vychutnať si takto celú túru znovu a znovu...

Skoro ráno ma zase čaká zmena identity, a ja sa budem hrať v kuchyni na niekoho, niekoho úplne iného...

Tajný agent 00
M. Bartoň


                    Via ferrata Cezare Piazzeta:

POLOHA: Sellagruppe, Dolomity
PRÍSTUP: Najrýchlejšie sa pod ferratu dostanete z Passo Pordoi alebo od vojenského pamätníka (Ossario del Pordoi), ku ktorému vedie odbočka kúsok pod Pordoi ( v smere na Arabbu)
ČAS: Samotnú ferratu si môžete vychutnať za dve hodinky, v prípade nebezpečenstva búrky treba vyraziť skoro ráno alebo radšej zvoliť iný cieľ.
PREVÝŠENIE: Z Passo Pordoi (2239m.) na vrchol Piz Boe (3152m.) je to 913 výškových metrov
VÝSTROJ: Klasický set pre ferraty, odporúča sa prilba, rukavice a paličky na zostup.
OBTIAŽNOSŤ: Ťažká ferrata s kolmými úsekmi a bez umelých stupov(kramlí). Skúsenosti s ferratami nevyhnutné a veľmi užitočné sú aj lezecké základy.
MAPA: Tabacco 07, 1:25000