Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
12.03.2019![neskora-jesen-v-dolomitoch-monte-civetta-3220-m-](https://dolomity.vetroplachmagazin.sk/pictures/magazin/1826/1549016438.jpg)
Popoludní parkujeme tátoša na ľudoprázdnom parkovisku Palafavera (1521 m). Berieme si len najnutnejšiu výbavu. Ferraťáky, mačky, cepíny, krátke lano... Počítame s otvoreným Winterraumom na chate Coldai, poniektorí odvážlivci kašlú aj na vynášku spacákov. Stúpať začíname popri zjazdovke, prašnou cestou č. 564. Spočiatku strmšie stúpanie sa časom zmierni. Z lesa sa vynárame na riedko porastených lúkach a pasienkoch pri Casera di Pioda (1816 m). Cestou stretáme len pár ľudí. Nikto nám nevie podať info o Winterraume, na ktorý sa spoliehame, väčšina dokonca ani nemá šajnu, že sa na chate niečo také vôbec nachádza. Trochu nás to zneisťuje, ale s blížiacim sa súmrakom hodláme tento risk dotiahnuť do konca.
![](http://www.vetroplachmagazin.sk/pictures/magazin/1826/1549016424.jpg)
![](http://www.vetroplachmagazin.sk/pictures/magazin/1826/1549016427.jpg)
Ferrata Allehgesi je označovaná ako ťažká, nie však ani tak po technickej stránke, ako skôr pre jej dĺžku. Dala by sa rozdeliť do dvoch častí. Prvú tvorí samotná ferrata, ktorá stúpa východným rebrom Civetty. Využíva pri tom kolmice, traverzy, komíny. Najťažšie úseky sú označované za C, väčšina je však jednoduchšia. Železa je v skale dostatok pre pocit istoty aj vo vzdušnejších pasážach. S pribúdajúcimi výškovými metrami však pribúda aj sneh. Niektoré úseky istenia sú kvôli nemu nepoužiteľné, ďalšie rímsy bez istenia sa stávajú celkom adrenalínovými. Občas pre istotu natiahneme vlastné lano. Druhá časť ferraty vedie severným hrebeňom až na vrchol. Tu už istených úsekov ubúda, pribúdajú snehové pláne. Hrebeňovka sa vlní cez niekoľko predvrcholov a zdanlivo nemá konca. Po piatich hodinách však konečne stojíme na vrchole Civetty (3220 m) pri jednoduchom železnom kríži. Radosť nemá konca-kraja. Výhľady sa otvárajú do všetkých svetových strán a v iskrivom jesennom vzduchu ozaj stoja za to!
![](http://www.vetroplachmagazin.sk/pictures/magazin/1826/1549016431.jpg)
No ešte sme len v polovici dnešnej cesty, a tak sa neochotne poberáme dole. Zostup k chate Rifugio Torrani (2984 m) je relatívne rýchly v odtopenom skalnatom teréne. Sem-tam treba dôkladnejšie značku pozerať, ale zablúdiť sa nedá. Chata Torrani je takisto na zimu zatvorená, ale Winterraum má, dokonca o trochu väčší a komfortnejší ako Coldai. Od chaty možno pokračovať ferratou Tissi, alebo klasicky chodníkom Via Normale. My schádzame normálkou. Táto zostupovka je vcelku namáhavá, zato ale dlhá. Výškové metre strácame miestami až nepríjemne rýchlo. Zaistené šikmé platne sa striedajú so suťovými policami a hojne vysneženými žľabmi. Na záver to zaklincuje ešte veľké suťové pole. Púšťame si to zjazdovou technikou a riadeným šmykom, aspoň trochu srandy na unavených nohách.
![](http://www.vetroplachmagazin.sk/pictures/magazin/1826/1549016435.jpg)
Dole sa konečne opäť napájame na chodník Sentiero Tivan č. 557. Ten vedie traverzom popod Civettu, len s miernymi výškovými výkyvmi. Po pár minútach sme opäť na mieste, kde sme sa ráno odpájali k nástupu ferraty. Odtiaľto to už poznáme. Veľmi sa nezdržujeme, slnko už zapadlo, chceme sa čo najskôr dostať do doliny. Na chate Coldai berieme veci, čo sme si tu ráno odložili. Kdesi pri Casera di Pioda nás dobieha už regulérna tma. Čelovky ale ostávajú v batohu, mesiac v splne na širokú štrkovú cestu bohato stačí. Pohybujeme sa už aj tak ako mátohy, nohy máme ako z gumy a únava nám počas chôdze zatvára viečka. Darmo, 19 km s prevýšením takmer 2000 m a 11 hodín na nohách už celkom cítiť.
Civetta svoju krásu neodhalí len tak zadarmo, treba sa o ňu zaslúžiť. Dotknúť sa jej zblízka a zanechať na chodníku kvapky svojho potu. A ona sa potom odmení úžasným horským zážitkom a endorfínovými spomienkami. Civettu treba zažiť!
Jaraba
Fotky Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
Súvisiace články:
Diskusia
RE: Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
Ramil 12.03.2019
Nadhera
RE: Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
Čendo 14.03.2019
Mákli ste si pekne,ale vyšlo Vám to dokonale.Veľmi pekné fotečky.
RE: Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
Marián Surničin 30.03.2019
Perfektné
Top Články - za 30 dní
- Malofatranská stovka 2024 – desiate narodky (2663x)
- Bikepark v Livignu (2239x)
- Gipsyho prechod zopakovaný !!! - po 27 rokoch (1541x)
- Martinské hole – skifatrizmus aktuál (1523x)
- Skialpinizmus: Gipsyho prechod (1476x)
- Kôprovské sedlá na pohodu (1475x)
- Val Forno - Lei Cavloc - Fornohütte (1365x)
- Peter Závacký - behom cez tatranské štíty. (1248x)
- Opekačka na Širokej veži (1093x)
- Hybridná SNP-čka II.diel (1046x)
Fórum
- SMOLNÍCKY MTB MARATÓN 2024
22.07.2024 - príspevok k diskusii
Tak si sa konečne dočkal... Gratulujem ;-) - Krivánsko-fatranská saunovačka
17.07.2024 - príspevok k diskusii
Rišo, ty sa zjavne strašne nemáš rád! Skúšal si to liečiť? - Čierna hora - Koľvek a vyhliadka Green point
12.07.2024 - príspevok k diskusii
Len malé upozornenie. Pri Jakubovanoch je ďalšia "slovenská" Čierna hora. 1289mnm. Tá je najvyšším vrcholom Levočských vrchov. Len, aby nedošlo k omyl... - Tri Kriváne
07.07.2024 - príspevok k diskusii
Lukáš ale veď od bulvárneho plátku nemôžeš čakať nič seriózne - a ešte týždeň po MF100 :-) - Tri Kriváne
07.07.2024 - príspevok k diskusii
Nuž, ja som z nadpisu čakal iné Kriváne - dedinu pri Detve, ten Malofatranský, a samozrejme ten vo VT :) To by teda ale bolo na väčší výlet :D No však... - MTB liga Detva – 2. kolo a pritvrdzuje sa
27.06.2024 - príspevok k diskusii
Kvôli búrkam bolo tretie kolo zrušené a presunuté na 10.7.2024. - Dabarski Kukovi - utajený lezecký raj v Chorvátskom Velebite
26.06.2024 - príspevok k diskusii
Boli sme... Krásna ľudoprázdna lezecká oblasť! Cesty neolezené, lezečky držia ako pribité. Istenie poväčšine na nitoch, dokladať treba zriedkavo, ale ...