Tofana di Mezzo - via ferrata Giuseppe Olivieri

          Ďalší deň je pred nami a s ním aj výzva v podobe trojtisícového vrcholu Tofana di Mezzo 3 244 m n.m.. Začíname na križovatke chodníkov č. 403 a č. 405, kde sme sa dostali autom. Pôvodne sme sa chceli vyviezť na chatu Rifugio A. Dibona 2 037 m n.m., ale cesta je v rekonštrukcii. A tak ideme po vlastných o čosi skôr.

Po chvíli prichádzame k chate Rifugio A. Dibona a pokračujem po chodníku č. 421 na chatu Rifugio Pomedes 2 303 m n.m. Chodník ide po suťovisku, neskôr strmo hore popri ňom a na záver je rovinka ku chate. Výhľady sme si zatiaľ nevychutnávali, lebo inverzia bola vyššie ako predchádzajúce dni. Od chaty ideme ku konečnej stanici lanovky a úzkym chodníčkom ku skalným stenám na via ferratu Giuseppe Olivieri , ktorá je označená ako čierna, čiže ťažká.

Hneď od začiatku sa ide strmo hore a po chvíli sme na hrebeni, ktorý sa krúti ako had. Hrebeň je skutočne dlhý a stále sme v oblačnosti. Čím sme vyššie, tak sa slnko viac prediera. Postupne sa dostávame nad inverziu a opäť si môžeme vychutnávať krásne výhľady a teplé lúče slnka. Postupne sa dostávame na vrchol Punta Anna 2 731 m n.m. a tu je už klasický chodník. Vedie až po rozdvojku odkiaľ je možnosť zostúpiť na chatu Rifugio Giussani 2 580 m n.m.. My však pokračujeme po via ferrate doprava hore. Cez šikmú štrbinu a policu sa dostaneme na východnú stranu odkiaľ je tiež možnosť zostupu k medzistanici lanovky Rifugio Ra Vales 2 470 m n.m.

Po chodníku pokračujeme vľavo hore na skalný hrebeň po ktorom pokračujeme smer Tofana di Mezzo. Postupne z neho klesneme do zasneženého a ostrého sedielka bez istenia. Po jeho prejdení pokračujeme už po zaistenej via ferrate. Ide sa strmo hore a opäť sa dostávame na rozdvojku. Vľavo hore sa ide na skalnú vežu, ale my pokračujeme rovno smerom do sedla Forcella del Foro 3 026 m n.m. nazývaného aj Bus de Tofana. Najprv však musíme prekonať asi najexponovanejšiu pasáž. Lano máme vo výške ramien a nohy si hľadajú miesto na úzkej polici, pomôže aj pár umelých stupov, ale pohľad dole je veľmi hlboký. Po chvíľke napätia pokračujeme už ľahším terénom a klesáme už do spomínaného sedla Bus de Tofana.

Pokračujeme po snehových poliach cez kovové zábrany proti skalám a lavínam strmo hore na ďalší hrebeň. Cestou je pár rebríkov, ľahkých chodníkov aj strmších výšvihov. Postupne je pred nami je už len chodecký terén, ktorý kľučkuje v členitom skalnom teréne až na vrchol, ktorý máme už stále na dohľad. Po takmer šesťhodinovej drine sme na vrchole v krásnom počasí. Výhľady úžasné na všetky strany a Grossglockner a Grossvenediger boli tiež na dohľad.

Po obednej pauze a fotení schádzame tou istou trasou do Bus de Tofana. Z ľavej strany sa cez skalné okno dostaneme na pravú stranu hrebeňa. Neskutočne dlhým a obrovským suťoviskom zostupujeme na chodník č. 403. Po tomto pohodovom chodníku schádzame k chate Rifugio A. Dibona a následne k autu. Medzičasom sa už aj inverzia rozplynula a tak je aj nižšie teplo a slnečno.

Kráľovská túra je za nami. Ďalší deň odchádzame domov, tak si ešte vyberáme niečo kratšie, čo by sme stihli pred odchodom. Opäť sa cez Cortinu presúvame pod náš ďalší cieľ.

Peter Kračmer