Val Gardena: Passo Gardena zo Selvy

Prvý chod v našej turistickej hostine vo Val Gardene, to bolo len také predjedlo, aj to dosť neskoré. Lebo rodnú hrudu sme opustili okolo tretej nad ránom a so zalepenými očami sme sa začali motať po Selve (Volkensteine) niekedy tesne po poludní. S cieľom zohnať mapu a vyliezť aspoň na vyhliadku nad dedinou. To sa pomedzi penzióny nejako intuitívne podarilo. Pofotili sme seba, dedinu pod nami aj drevenú sväticu pod strieškou a našli sme chodníček ďalej hore do lesa (12B). Vypľul nás po chvíli stúpania a klesania na lúky, kde sa o106 pracovalo a o kus ďalej na štrkovú cestu, ktorou sa do sedla Gardena musí na bajku vyšplhať každý, kto chce byť v júni „HERO“. Hmmm, príliš veľa voľnej šotoliny na môj vkus, človek si pri výšľape neužije výhľady, peši je to o moc lepšie.

Len hodinku to vraj trvá na nejakú zavretú chatu s menom Panorama, ide sa! O panorámy tu predsa ide, nie o tržbu chatárovi :-) Vpravo sa vynára Sella, vzadu Saslong, no krása! Akurát že nevieme, ako sa to všetko naokolo volá, mapu ešte nemáme. Len je tu všade nejako veľa bagrov a hluku, bude nová lanovka. Alebo kozmodróm? Lebo podľa veľkosti staveniska tá naša obluda na Chopku vyzerá ako skromný domček :-)

Niečo vyše hodiny kľukatenia do kopca, okrem bagrov aj gýčovité zákutia so senníkmi a farebné lúky s bralami v pozadí a už sa blíži horizont. Všetci pridávajú do kroku v očakávaní výhľadov. A tie sú božské: sme v sedle na konci trávnatého hrebienka Bustac (2252m) nad Passo Gardena. Ďaleké pohľady na Tofany vpredu, Sellu vpravo a Cier vľavo sú spestrené tieňmi bielych oblakov. Kochaniu je koniec, keď nad Sellou začína hrmieť (aj nás trochu pokropí). Velíme na ústup rovnakou cestou (iná tu nie je), len nad dedinou odbočujeme viac doprava cez rekreačné zjazdovky, aby sme si obzreli aj megastavenisko na dolnom konci lanovky. Ideálna prechádzka na úvod to bola, taká štvorhodinová, Rozlepila nám oči po nočnej jazde a dovolila trochu sa zorientovať, kam treba nasmerovať kroky za ešte intenzívnejšími zážitkami. Prídu už zajtra, tešíme sa ako malé deti!

Rišo Pouš