Val Gardena: Pic

Nadišiel čas odchodu domov, ale celý deň zabiť cestovaním nechceme. Vypadnúť zo Selvy musíme okolo obeda, takže je tu ešte priestor na prechádzku. Trávnatý a na miestne pomery nezvyklo oblý Pic nad Christinou je na to ideálny. Je vysunutý nad dolinu, takže z neho vidieť skoro všetko, čo sme tu polozili a svojou výškou (2363m) to tiež nie je žiadny drobec, ale parádna rozhľadňa. Navyše z Christiny (časť Plesdinaz) vedie pomerne vysoko (ku statkom Runcaudie a Praplan) verejná cesta. Takže dúfame, že niekde hore zaparkujeme a ušetríme nejaký ten čas a metre. A ideálne by bolo nájsť tam nejaké kúpalisko, lebo ráno je teplé a kopec holý, nech nesmrdíme celou cestou domov :-)

Prepletáme sa pomedzi penzióny a zrazu prudká odbočka doprava hore a pri nej šípka: Praplan. Tam ideme, super! Viem, že zastať musíme niekde na prudkej vracačke pri statku Runcaudie, na mape je tam nakreslený aj voľajaký bazénik. Bazénik je, aj zákruta, aj miesto na parkovanie, len otočiť sa niet kde. Pokračujeme asi 200m a zrazu čo to? Parádne parkovisko a na ňom okrem iných aj auto so slovenskou značkou.

Takže paráda, problémy vyriešené, hor sa hore! Na začiatok strmým neznačeným chodníkom cez les, aby sme si skrátili zákrutu trasy č.20. Inak pekná štrková cesta je to, naša skratka len chodníček, ale zjavne používaný. Vyššie cesta vychádza z lesa na pasienky a lúky, otvárajú sa rozhľady na Saslong a bralá západne od neho, vrcholiace v diaľke charakteristickou siluetou Schlernu. Chatu Seurasas ešte len otvárajú, ale isto sa tu stavíme na spiatočnej ceste, výhľad na Saslong od nej je božský.

Pomedzi senníky a maštale sa dopracujeme pohodlne na križovatku s chodníkom č.6. Odbočíme naň doprava a po hrebienku sme o pár minút na vrchole. Vzduch je priezračný, lavička ako v parku a výhľady samozrejme na nezaplatenie a tentoraz na všetky strany. Len nad Sellou trochu zavadzia predpoludňajšie slnko. Ani sa nechce odtiaľto, zvlášť keď nás čaká návrat do reality.

Ale pohnúť sa treba, tak to skúšame smerom do sedla Cuca na sever, že odtiaľ traverzneme kopec nazad na Seurasas po jeho západnom svahu. Ale nebol to najlepší nápad, lebo sme sa ponorili do lesa a pred návratom na lúky sme sa ešte aj do prudkého kopca zapotili. Pri zostupe rovnakou cestou sme si mohli užiť výhľady, za ktorými sme sa museli pri výstupe obracať a bolo by to aj kratšie. 

Ale nevadí, chata Seurasas s plážovými ležadlami, čerstvým mliečkom, domácimi rezbárskymi suvenírmi a so Saslongom „v priamom prenose“ už je blízko a tak si najzdravšie jadro expedície o chvíľu užíva štýlovú rozlúčku s Val Gardenou. Ostáva len skotúľať sa dole ku žľabu na zákrute – kúpanie v studenej a čistej vode je to pravé pred desaťhodinovou cestou po diaľnici. Dobre bolo vo Val Gardene!

Rišo Pouš