Dolomity

Niektorí ľudia sú proste nezodpovední a večne meškajú. Tí moji dvaja meškajú tri hodiny. Plánovať nie je od slova plano a z pozície hlavného plánovača viem, že nám tento čas bude chýbať.   Do Selva Gardena prichádzame až okolo pol jedenástej doobeda, po noci strávenej na diaľnici. Samozrejme že chlapci nemajú naštudovaný miestopis a moja trasa sa im zdá pridlhá, keď vravím, že má 3000 výškových. Dvaja nakoniec vyrážajú so mnou, dvaja si vymysleli po svojom. Avšak vyrážame až po 12. a ešte ďalej sa zdržiavame.   Výšľap do Passo Ga

Dolomity, leto 2011 Keďže včera sme prezentáciu nestihli, dnes musíme vstať už pred šiestou a ísť sa zaprezentovať. Spíme na parkovisku pri rieke, dám si kávu, rýchle raňajky a o 8.00 už som v tom 1500-člennom dave na štarte. Štartuje sa v blokoch a ten môj sa pohýna až o 8.15. Nekonečný had herobikerov sa ťahá až niekam hore do Passo Gardena. Ide sa pekne strmo hore zjazdovkou. Zo sedla začína zjazdík singlom do Corvary a v prvom ťažšom mieste sa hneď tvorí riadna zápcha, v ktorej sa nedá ani pohnúť. Nasledujú krásne úzke serpentíny lesom a je š

 Rosengarten, horská skupina neďaleko Bolzána patrí medzi najznámejšie oblasti v Dolomitoch "Ružová záhrada alebo záhrada ruží!?" Pýtam sa Jensa pri večernom pive v Meráne. Je Nemec, nie je síce domáci, ale vedieť by mal viac než ja. Nevie. A nie je to vlastne jedno? Je! Hlavne nech vyjde počasie. Doteraz som toto miesto poznal iba z fotiek.   Karer Pass 1745m. Na ceste z Bolzána smer Brenner treba zísť z diaľnice ešte na výjazde Bolzáno sever. Potom dlhá cesta úzkou dolinkou. Tunely, zatáčky. Prechádzame okolo Karersee. Toto jazero je miestno

Talianska provincia Južné Tirolsko: kúpeľné mesto Merano (250m.). Hovoriť o Ifingeri (2581m.) ako o dominante nad Meranom je nezmysel. Kopce sa tu vypínajú na všetky strany. Len dole po prúde rieky Etsch v smere na Bolzáno je kúsok otvorenej doliny.   Ifinger bol jedným z našich cieľov už pri našom pracovnom "zájazde" v lete pred vééľa rokmi. Vtedy to nevyšlo ale stojí tam dodnes a tak sme nášmu kamarátovi Jensovi krátko po príchode do Merana objasnili náš oddychový cieľ na druhý deň. "Super nápad, ale to musíte ísť bezpodmienečne juho

          Krásne a mrazivé ráno nás víta v posledný deň v Dolomitoch. Poobede odchádzame a tak sme si vybrali kratšiu a nenáročnú túru. Začíname na pri chate Rifugio Auronzo (2 320 m n.m.) priamo pod Tre Cime v Sextenských Dolomitoch. Našim cieľom je Paternkofel (2 744 m n.m.) a ďalej prechod po vojenskej ceste Schartenweg na chatu Bullelejochutte (2 528 m n.m.).   Širokým chodníkom ideme do sedla Forcela Lavaredo (2 454 m n.m.). Odtiaľ doprava hore po hrebienku k skalnej stene s tunelom. Tu začína via ferrata ktorá prechádza cez Passportenschar

          Ďalší deň je pred nami a s ním aj výzva v podobe trojtisícového vrcholu Tofana di Mezzo 3 244 m n.m.. Začíname na križovatke chodníkov č. 403 a č. 405, kde sme sa dostali autom. Pôvodne sme sa chceli vyviezť na chatu Rifugio A. Dibona 2 037 m n.m., ale cesta je v rekonštrukcii. A tak ideme po vlastných o čosi skôr. Po chvíli prichádzame k chate Rifugio A. Dibona a pokračujem po chodníku č. 421 na chatu Rifugio Pomedes 2 303 m n.m. Chodník ide po suťovisku, neskôr strmo hore popri ňom a na záver je rovinka ku chate. Výhľady sme si zatiaľ ne

Dolomity:          Po plnohodnotnom spánku je pred nami ďalší krásny deň. Sme plný energie a tak si vyberáme niečo ťažšie. Voľba padla na via ferratu Tomaselli označenú čiernou farbou, ktorá vedie na vrchol Cima Fanis Sud 2 890 m n.m. v skupine Fanes. Začíname v sedle Passo Falzarego 2 105 m n.m. odkiaľ ideme po chodníku č. 402 do sedla Forcella Travenanzes 2 507 m n.m.. Chodník vedie popod masív Lagazuoi a stále je čo obzerať. Južne sú Cinque Torri, Averau a Nuvolau a samozrejme Marmolada. Zo sedla Forcella Travenanzes sa pokračuje po pohodovom ch

          Dolomity sú pre mňa raj na zemi a tak som sa tam po šiestich týždňoch opäť vrátil. Dostal som sa tam v skutku na rýchlo. Okolo obeda mi zazvonil telefón a večer sme už sedeli v aute. Ťažko som mohol odolať takejto ponuke, aj keď je október, predpoveď počasia bola veľmi priaznivá. Ráno pred ôsmou sme v Cortine d´Ampezzo a v infocentre chcem ešte zistiť potrebné informácie. To však otvárajú až neskôr a nám sa už nechcelo čakať. Rozmýšľame, kam ísť? Po nočnej ceste sme unavený a je už dosť hodín na poriadny kopec, tak hľadám

          Monte Paterno alebo po nemecky Paternkofel (2 744 m n.m.) bol náš ďalší cieľ v Dolomitoch. Ide o veľmi známy a výrazný vrchol v Sextenských dolomitoch, ktorý sa nachádza nad chatou Rif. Tre Cime - A. Locatelli (2 405 m n.m.). Odtiaľto začína aj známa via ferrata Vojnová cesta De Luca – Innerkofler.     My sme sa však na tento vrchol vybrali inou ferratou. Opäť sme sa autobusom vyviezli na Rifugio Auronzo (2 320 m n.m.) a pokračovali sme po chodníku č. 101 do sedla Forcela Lavaredo (2 454 m n.m.). Pokračujeme po neznačenom chodníčku po h

               Ďalšia túra, ktorú sme absolvovali v Dolomitoch bola nenáročná po technickej stránke, no fyzicky určite náročnejšia. Začali sme v horskom sedle Passo  Falzarego (2105 m n.m.), ktoré sa nachádza asi 17 km západne od Cortiny d´Ampezzo.   Pri pohľade zo sedla na západ neunikne pohľadu dominantný skalný štít. Jeho názov je Sas de Stria (2477 m n.m.). Na jeho vrchol vedie aj turistický chodník po bývalých zákopoch a vojenských opevneniach. A tak ideme po chodníku č. 424 smerom do horského sedla Passo di Valparola. Chodník ide p

          Po niekoľkých rokoch sme vystriedali letnú dovolenku pri mori za aktívnu dovolenku v Dolomitoch. Ide asi o najlepšiu destináciu pre aktívnu dovolenku. My sme sa tu vybrali na turistiku a na via ferraty (klettersteig).    Po precestovanej noci prichádzame ráno do kempu Alla Baita pri Misurine (1800 m n. m.). Jeho poloha je veľmi výhodná pre túry v skupine Cadini alebo Tre Cime di Lavaredo (Drei Zinnen), teda v Sextenských dolomitoch. Kemping leží v blízkosti jazera Lago di Misurina, takže ani v horúcich letných mesiacoch tu počas noci nie je najt

                   1.10.2009 sme s Mirom zakapčali smer Dolomity. Počasie na 3 dni sa ukazovalo v Cortine a okolí dobré. Tak sme miesili so šalter pákou. Slnečná cesta ubehla dobre. V Lienzi bol najlacnejší benzín, tak sme neváhali a dali plnú. Tankovali sme za 1,008 euro/liter. Pred 20 h sme stáli pred vstupom na cestu pod Tre Cime a uvažovali čo včul a kde prenocovať. Nakoniec sme sa presunuli pod Misurinu do údolia Rio val Fónda, kde už parkovali bratia Moraváci a to bolo znamenie, že sme na správnom mieste. Ranný pohľad na Monte Cristalo nás v tom uisti

Horská skupina Sellagruppe v srdci Dolomitov pri pohľade z okolitých kopcov silne pripomína poschodovú tortu. Ako čerešničky na torte sú na nej dookola rozmiestnené zaistené cesty - ferraty. Spolu ich je päť a mne sa podarilo splniť túto jeseň jeden zo skromných cieľov - prinášam vám report z poslednej z nich. Pößnecker Klettersteig sa nachádza v severozápadnej časti horskej skupiny. Bývalá hranica, ktorá kedysi oddeľovala Taliansko od Rakúska zadeľovala túto oblasť ešte do nemecky hovoriacej časti, aj keď vlastne Grödnertal alebo Val Gardena je domovom

Jesenný zamračený deň v Dolomitoch. Nemáme čas celý deň, ale keď okolo obeda vidieť, že pršať asi nebude, vyrážame do Araby a z nej serpentínami smerom na passo Pordoi. Nad pásmom lesa zastavujeme na parkovisku vpravo pri ceste. Na passo Pordoi zostávajú asi tri kilometre. (obr.) Odtiaľto vyrážame peši po štrkovej ceste traverzom smer Porta Vesovo. Prechádzame cez lyžiarske stredisko, kde v lete nažívajú spolu kravy so svišťami. V spomínanom sedle, kde končí lanovka z Arraby sa vydáme vľavo a traverzujeme svahom, kým nezbadáme odbočku na ferratu. Naš�

Pri ceste cez Passo Gardena v Talianskych Dolomitoch človeku padnú do oka kamenné zuby Cirspitzen. Pri ceste z Corvary po serpentínach hore ich budete mať rovno pred sebou. Na dva z týchto zubov vedú zaistené cesty. Nie sú moc ťažké a ponúkajú sa tu veľmi pekné skôr prechádzky ako túry. Ideálne je spojiť tieto dve ferraty do jednej túry. Ak človek vyrazí z Passo Gardena vznikne pekná túra tak na pol dňa. V sedle sa vyberá parkovné a býva často aj plno, to sa dá vyriešiť parkovaním pár zatáčiek pod sedlom smerom na Corvaru. Sú tam odpočívadla s lavič