Dolomity

Vyrážame na výjazd za snehom do Dolomitov. Odchod z domu má ďaleko k tomu, aby sa dal označiť ako ideálny. Ale Peťo z Brnče skorej zmiznúť proste nemohol. Doma si ešte dáva sprchu a z PP ideme tak kolo pol šiestej. Aaaach celú noc v aute, čo viac by si mohol človek priať. Možno už len byť za volantom, ale tam Rišo nikoho nepúšťa. Proste má svoje auto rád. Nič v živote však nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať a tak ideme ešte „skratkou“ cez Brno. Vyzdvihnúť Jirka, hlavného plánovača zájazdu. A tak sa vozíme po krajine, až zrazu príde zna�

Nadišiel čas odchodu domov, ale celý deň zabiť cestovaním nechceme. Vypadnúť zo Selvy musíme okolo obeda, takže je tu ešte priestor na prechádzku. Trávnatý a na miestne pomery nezvyklo oblý Pic nad Christinou je na to ideálny. Je vysunutý nad dolinu, takže z neho vidieť skoro všetko, čo sme tu polozili a svojou výškou (2363m) to tiež nie je žiadny drobec, ale parádna rozhľadňa. Navyše z Christiny (časť Plesdinaz) vedie pomerne vysoko (ku statkom Runcaudie a Praplan) verejná cesta. Takže dúfame, že niekde hore zaparkujeme a ušetríme nejaký ten čas a�

Štvrtý deň v Selve sme sa zobudili do rána s krištáľovo priezračným vzduchom. Zabezpečil nám to včerajší studený frontík - jeho teplotu tiež bolo poznať. Hneď sme rezkejšie šliapali v ústrety otvorenej „bráne“  doliny Langental (Vallunga) . Z centra Selvy najprv popri potoku (17A), potom lúkami, kde sa pred dolinou dalo vybrať z dvoch možností – tá krajšia vedie južnejšie, po chodníku č.14, my sme ako naschvál trafili tú druhú, asfaltovú. Ale to bol len kúsok, po parkovisko. Od neho už typická „parkoidná“ krajinka na dne doliny, človek

Tretí deň v Selve, ráno ako maľované, sľubovaný studený front nikde. Ale to je po východe slnka, keď si (zatiaľ sám) preverujem, kadiaľ ísť. Kým sa ostatní vymotajú, stále sa spamätávajúc po náročnom včerajšku pod Saslongom (a po nemenej náročnom večeri :-), už sa zaťahuje. Na nete si overujeme, že sa sem ozaj od západu niečo rúti, ale sme pokojní, dnes to bude len oddychovka. Navyše pre tých najviac zlomených aj s kratším variantom :-)   Cieľom je Mont de Stevia, taká zelená „stolová hora“ na sever od dediny. Sklonená je na východ, tým

Na druhý deň turistikovania okolo Selvy sme si vymysleli obehnúť najvýraznejší kopec nad ňou – Saslong (Sassolungo, Langkofel). Ale vôbec nevieme, či sa to podarí. Pretože nemáme predstavu o časoch, ale sme aj skupina s dosť rôznorodou výkonnosťou a ešte sa to ráno voľajako zadrháva, vyrážame neskoro. Našťastie som si ráno obehol alternatívy, takže nejdeme z dediny na slepo. Musíme sa dostať priamo pod steny Saslongu, na chatu Emilia Comiciho (2154m), tam už si vyberieme z možností.   Na začiatok sú však len dve: strmo a ešte strmšie hore (cho

Prvý chod v našej turistickej hostine vo Val Gardene, to bolo len také predjedlo, aj to dosť neskoré. Lebo rodnú hrudu sme opustili okolo tretej nad ránom a so zalepenými očami sme sa začali motať po Selve (Volkensteine) niekedy tesne po poludní. S cieľom zohnať mapu a vyliezť aspoň na vyhliadku nad dedinou. To sa pomedzi penzióny nejako intuitívne podarilo. Pofotili sme seba, dedinu pod nami aj drevenú sväticu pod strieškou a našli sme chodníček ďalej hore do lesa (12B). Vypľul nás po chvíli stúpania a klesania na lúky, kde sa o106 pracovalo a o kus ďale

Jedno z najznámejších centier „všetkého možného“ outdoorového v západnej časti Dolomitov netreba zvlášť predstavovať, stále sa tam niečo deje. Z každoročných podujatí, ktoré by mohli tu prítomných zaujímať, sú to preteky svetového pohára v zjazde a super-G na zjazdovke Saslong v decembri, alebo vraj najťažší európsky MTB maratón Sellaronda Hero v júni. Dolina s troma obcami (Ortisei, Santa Christina a Selva Gardena) je ale aj centrom ladínskej ľudovej kultúry, ktorú okrem tradičného rezbárstva pripomína množstvo folklórnych podujatí a

Taliansko - Dolomity - passo Falzarego Talianske Dolomity sú multifunkčné veľhory. Každý milovník horských športov si tu príde na svoje. Počas nášho minuloročného lezeckého výletu sme strávili veľkú časť v okolí cestného sedla Falzarego pod kopcom Lagazoi. Práve Lagazoi sa aj s okolitými scenériami zapísal aj do filmovej histórie: natáčali tu film Cliffhanger. Kúsok odtiaľto v skalnom meste Cinque Torri zase natáčali film Medveď. My sme nenatáčali nič, ale každodenné búrky vytáčali nás. No skúste nastúpiť do neznámej cesty s rizikom, že sa o

Alebo skôr Vael – Majaré Klettersteig, lebo sme v najzápadnejšej skupine Dolomitov (Rosengarten) a tu sa dohovoríme skôr po nemecky. Ráno sme vypadli z Arca, frčíme domov. Ale na frčanie je noc, deň treba využiť zmysluplnejšie. A ešte taký s dokonalým počasím. Preto v Bolzane odbočujeme z diaľnice na východ (znovu inšpirovaní Vetromagom) a po 30 kilákoch parkujeme v sedle Karerpass, priamo pod lanovkou. A zas nemáme mapu! Musíme veriť tej maľovanej na stene. Na nej je to naoko jednoduché: Pred nami zubatý hrebeň, natiahnutý v smere sever – juh. P

Začalo to mailom: „Sme traja do auta, ferraty v Dolomitoch, pridáš sa?“ To bolo v auguste, ale zladiť počasie a povinnosti sa nakoniec podarilo až koncom októbra. Predpoveď sľubuje na pár dní babie leto, asi je to posledná možnosť. Piatok večer štart z Liptova, medzipristátie v Turci a na Považí, auto sa plní ľuďmi, jedlom, výstrojom. O polnoci kupujeme rakúsku diaľničnú v Jarovciach a daváááj do Cortiny. Tá bola pôvodným cieľom, ale svitanie plány mení. Vychutnávame ho v Misurine pri jazere, konečne niečo vidíme. Menej už vychutnávame pohľ

Náš pobyt v Dolomitoch pokračuje. Večer sme naplánovali skorý ranný odchod do Toblachu, odkiaľ chceme prejsť prvú časť Stoneman trailu. Ráno však štrajkuje auto - vybitá batéria, kým to vyriešime je 9 a tak meníme plán - pôjde sa na Tre Cime. Ideme teda na bikoch z kempu, aby sme aspoň nejaké km "nabehali". Z Cortiny už známou cyklotrasou 1 - ale až do Carbonin (1450 m) pred Lago di Landro. Tam odbočujeme na asfaltku k Lago di Misurina. Po chvíli sa nám otvára úchvatný výhľad na masív Monte Cristallo. Samozrejme fotíme :) Nasleduje tiahle stúpani

Na ďalšiu bikovačku sme vybrali tutovku - trasu 2.3 z MTB sprievodcu. Trasu sme upravili - vychádzame z kempu v Cortine a nie z dedinky St. Vigil. Na okruh sa budeme napájať v mieste, kde cesta z Cortiny do Toblachu mení smer z J-S na Z-V, je to ústie dolín Val de Fanes a Val del Boite.   Z Cortiny sa presúvame cyklochodníkom - je značený ako č. 1. V meste je asfaltový (tu je kombinovaný s peším a jazdí sa v užšom pruhu), za ním prechádza do šotolinovej cesty. Táto cesta vznikla zrušením železnice, ktorú pripomínajú budovy niekdajšej zastávky a 2 tunely, kto

Madonna di Campiglio Pred plánovanou akciou, ktorej cieľom mali byť ferraty v okolí Lago di Garda, mi kamarát poslal krátku správu: "Dolomiti di Brenta: Via delle Bocchette. Tam chcem ísť! Bol si tam?!" Otvoril som sprievodcu, prelistoval zopár strán a použil asi najsamozrejmejšiu vec dnes: známy to vyhľadávač na nete. Ten vypľul odpoveď: Najkrajšia vysokohorská túra v Európe!!! Moja odpoveď znela: "Jasné, ide sa! Ale len v prípade, že hore nenasneží a bude pekne! Ináč sa ostaneme opekať na Lagu!"   Nasnežilo. Na Lagu sme sa poopekali

Prvé ráno po príchode do Cortiny nezačalo najoptimistickejšie (vlastne aj príchod večer bol s dobiehajúcou búrkou, čo je v Dolomitoch v lete štandard) - predpoveď na dnes hlási dážď, čo nám už ráno pripomína zatiahnutá obloha. Rozmýšľame, s čím začať. Už večer sme si boli obzrieť záver 2 trás, z Lago de Ajal to vyzerá veľmi pekne a s ohľadom na počko vyberáme trasu, z ktorej sa dá rýchlo ustúpiť - je to hneď prvá - 1.1 z nemeckého MTB sprievodcu. Rýchlo ju nahrávam do GPS, aby sme náhodou nezablúdili :) Z kempu sa preštrikujeme Cortinou a šl

Dolomity: Cima Grande 2999m. - Via Normale  III+/ IV-, 450 výškových metrov, juhovýchodná stena, horolezcami nazývaná aj "Zostupovka"   Na strechu auta bubnujú dažďové kvapky veľkou silou. Závany vetra miestami zakývu s autom. Do toho všetkého intenzívne zvukovo-svetelné efekty. Takto prebieha naša prvá noc v aute na parkovisku pri chate Auronzo pod Tre Cime. Boli sme sa večer pozrieť na nástupe našej vybratej cesty, na ktorú sme sa dlho pripravovali. Okolo polnoci vypínam budík. Slávka nespí. "Tak predsa len skúsime tú normálku, aspoň budem