Skialpinizmus v Dolomitoch - Val Setus

Sellagruppe - skialpový Dysneyland.
          Z možností, ktoré ponúka skialpinistom táto časť Dolomitov som bol očarený. Dalo by sa to zhrnúť asi ako:"Na malej ploche veľa muziky." Val Setus je len akousi vstupnou bránou do rozprávkovej ríše. Cez úzku roklinu(kaňon) sa dostaneme na prvé poschodie torty a tu začne ozajstné maškrtenie.
          Ako východisko na túru cez Val Setus slúži najčastejšie Passo Gardena, druhá možnosť je vyraziť priamo z Corvary. To bol môj prípad, a tak som jedného rána po dlhom čakaní na sneh konečne vyrazil niekam inam, ako do Val Mezdi.

          V robote som mal byť až o piatej, mal som pred sebou dobrú šancu na peknú túru. Po bežeckých tratiach a neskôr po turistickom chodníku smerom na passo Gardena som sa dostal pod Val Setus. Prešiel som okolo parkoviska, ktoré slúži ako východisko na Via ferratu Pisciadú. V zime je nefunkčné, vedie tadiaľ zjazdovka. Odtiaľ som začal naberať výšku prudkými serpentínami a asi za 30 minút som sa dostal medzi vysoké skalné steny.
          Roklina sa pomaly zužovala, prirovnal by som ju k záveru Medenej dolinky nad Brnčalkou, len tie steny boli ešte strmšie a vyššie. Najužšie miesto malo menej ako 10 metrov a sklon asi 40 stupňov. Podarilo sa mi vyjsť na pásoch až tesne ku koncu rokliny. Posledné metre som už išiel po svojich. Roklina končí lievikom, ktorým sa dostaneme na plošinu. Neďaleko odtiaľ stojí chata Pisciadú. V zime mimo prevádzky. Pri chate je jazero s rovnakým menom. Od neho sa hore ťahá dolinka končiaca sedlom. Tiež sa volajú Pisciadú, domorodci si veľa starostí s vymýšlaním názvov nerobili.

Začiatok doliny Val Setus. Dole sú serpentíny na Passo Gardena a v pozadí Sass Chiampac.

          Také pekné miesto na lyžovačku sa hneď tak nevidí, dá sa ísť takmer všade. Som tu prvý raz a tak som zvolil pomerne ľahký okruh: Vystúpal som do sedla Pisciadú, odtiaľ po náhornej plošine až na vrchol Sas de Mezdi (2980m). Zlyžoval som naspäť do dolinky ku chate a potom naspäť cez Val Setus. Do Corvary som sa potom spustil pohodlne po zjazdovke. Večer som nad sporákom prešlapoval z nohy na nohu. Po takomto "výlete" mi to trvalo vždy pár dní, kým som sa dal dokopy.
          Počas celej túry sa mi otváralo veľa možností na prechody a kombinácie, či zjazdy. Je tu naozaj z čoho vyberať.
Za celý deň som stretol len asi piatich ľudí ak nepočítam skupinku, ktorú vyviezol hore vrtuľník a prefrčali okolo mňa dole. Nuž aj takú podobu má lyžovanie v Dolomitoch.

Dolinka Pisciadú, dole vľavo vidieť chatu.

Zaujímavosť:
           Dolomity si zahrali vo filme určite mnohokrát. Mňa ale zaujali tieto dva prípady: Vo filme Cliffhanger so Sylvestrom Stallonem si Dolomity zahrali americké Rocky Mountains a vo výbornej snímke Medveď, francúzskeho režiséra J.J. Annaunda (Meno Ruže, Sedem rokov v Tibete) boli zase talianske Dolomity vydávané za hory Britskej Kolumbie (Kanada).
          Aj tieto príklady svedčia o tom, že dačo na tých Dolomitoch asi bude...

          M.Bartoň