MTB: okolo Tre Cime di Lavaredo

Náš pobyt v Dolomitoch pokračuje. Večer sme naplánovali skorý ranný odchod do Toblachu, odkiaľ chceme prejsť prvú časť Stoneman trailu. Ráno však štrajkuje auto - vybitá batéria, kým to vyriešime je 9 a tak meníme plán - pôjde sa na Tre Cime. Ideme teda na bikoch z kempu, aby sme aspoň nejaké km "nabehali". Z Cortiny už známou cyklotrasou 1 - ale až do Carbonin (1450 m) pred Lago di Landro. Tam odbočujeme na asfaltku k Lago di Misurina. Po chvíli sa nám otvára úchvatný výhľad na masív Monte Cristallo. Samozrejme fotíme :) Nasleduje tiahle stúpanie. V ňom nás dobiehajú dvaja cestičkári (presnejšie mňa s Vladom, Marek je ďaleko vpredu). Prvý obieha a to naštartovalo Vlada, aby sa za ním zavesil. Ja teda tiež zrýchľujem, aby som ich nestratil. Druhý zaostal, asi už mal dosť. V zjazde potom dobieham Vlada a obiehame aj prvého. Asi boli dosť prekvapení, ako sa dá jazdiť na hrubých pneu :)

Pri Misurine (1756 m) máme pauzu, dopĺňame energiu, budeme ju potrebovať. Štartujeme, kopec je strmý, stúpanie hodne cez 10° (hodnota sa blíži k 20). Na začiatku cesty je mýto, vyberá sa za motorové tátoše, my prefrčíme bez zdržania. Cesta je boj, začína strmo, potom strmšie a v závere najstrmšie. Cyklistov je na ceste dosť - žiletkárov aj horských, veľa ich oddychuje, my ideme bez pauzy. Trápenie končí pri chate Rif. Auronzo 2320 m. Pred chatou zasa oddychujeme a rozmýšľame, kade ďalej. Späť po asfaltke sa nám nechce, čo tak skúsiť trasu, o ktorej som Marekovi hovoril ešte pred odchodom na dovolenku: chodník 102 k Lago di Landro? Pozeral som ju na Google Earth, strmá dosť, ktovie, či bude zjazdná? Prinajhoršom znesieme.

Nasadáme, traverzujeme popod 3 vežami k ďalšej chate Rif. Lavaredo. Turistov mraky, len žiadni cyklisti (?) Od chaty strmé šotolinové stúpanie do sedla Forcola Lavaredo 2454 m. Z neho opäť po šotoline - chodníkom 101 najskôr zjazdík, treba dávať pozor na kamene aj ľudí, v závere opäť stúpanie - na chatu Rif. Locatelli (resp. DreiZinnen Hütte) 2405 m. Odtiaľ sú najkrajšie výhľady na 3 veže, takže často fotíme a cesta ubieha pomaly :) Od chaty začína spomínaný chodník 102. Očakávania sa naplnili - je krásne technický a ja si posúvam hranice bikerských zručností. Charakterom sa podobá tatranským - často veľké balvany, kamenné schody, ostré točky serpentín. Na 1900 dĺžkových m sme sklesali 400 výškových. Takto vyzerá prvá tretina. Potom prichádzame k potoku a chodník mení charakter - pasáže lesnej cestičky so šotolinovým až hlineným povrchom, často striedané strmými koreňovo-kamennými úsekmi, párkrát prerušené suťoviskami. Tento úsek končí takmer v doline, krátky záver je na "vydýchanie" klasická šotolinová cesta.

Pred L. di Landro opäť "čumíme" na Monte Cristallo. To ešte netušíme, že o pár dní sa tam prídeme pozrieť. Po ceste späť volám Vetroplachovi, ktorý avizoval presun do týchto končín: R: "Kde ste? Boli sme pod Tre Cime." V: "Práve ideme ku kamošovi do Corvary." R: "Dáme nejaký spoločný podnik?" V: "Budeme nocovať na Falzaregu. Odtiaľ vedie pár zaujímavých ferrát..." Zvyšok sa dozviete v ďalšom pokračovaní...
Od L. di Landro sme sa opäť po cyklotrase 1 dopravili bez ujmy späť do kempu. Spokojní s konštatovaním: zatiaľ najlepšia trasa!

Info o trase:
dĺžka 50 km, prevýšenie 1700 m, technická náročnosť: 4 z 5 (chodník 102)

vhodné mapy: Tabacco 1:25 000 č. 10 (Sextener Dolominen), Bike Map (chýba časť vých. od Tre Cime)

Rišo B.

foto: Rišo B. a Marek Z.