Dolomity

Pale di San Martino (alebo tiež Dolomiti di Pala) je podľa rozlohy najväčšou horskou skupinou Dolomitov. Charakteristické sú pre ňu strmé skalné veže a steny, no i nehostinná rozľahlá skalná planina Altopiano delle Pale di San Martino. A nad tým všetkým sa vyníma najvyšší vrch Cima della Vezzana s výškou 3192 mnm. Možností, ako sa dostať na jej vrchol, je viacero. Jednou z najkratších a asi aj najkrajších je trasa zo sedla Passo Rolle s využitím ferraty Bolver Lugli (C). Ráno ešte za tmy parkujeme auto na malom bezplatnom parkovisku Malga Fosse di Sop

Vonku ešte vládne tma, keď sa súkame z auta pri Lago di Fedaia (2053 mnm). Hviezdy nad hlavou a náznaky svitania na východnom obzore veštia bezoblačný deň. Čaká nás Marmolada, kráľovná Dolomitov, s najvyšším vrcholom Punta Penia. Úvodné stúpanie serpentínami do sedla Forcella Col De Bousc (2438 mnm) dávame ešte na čelovkách. Okolo nás sa pomaly z tmy vynárajú obrysy okolitých vrcholov, ľadovec, aj snehom pocukrené severné svahy Marmolady. Už v sedle sa naša partia delí a časť výpravy pokračuje na vrchol normálkou. My ostatní smerujeme skratkou d

Monte Piana (2325 m) a Monte Piano (2305m) sú dva vrcholy jednej stolovej hory vo východných Dolomitoch. Síce nevýrazná svojou výškou, no významná svojou históriou. V prvej svetovej vojne ju jej strategická poloha predurčila stať sa dejiskom jednej z najkrvavejších bitiek medzi Talianskom a Rakúskom pri dobývaní južného Tirolska. Za dva a pol roka tu život položilo asi 10 000 vojakov (niektoré zdroje uvádzajú až 14 000). Dodnes tu zostali zachované neskutočné kilometre zákopov, množstvo tunelov, opevnených stanovíšť a bunkrov. Mnohé z nich časom schátral

Po rýchlej aklimatizácii na dolomitské ovzdušie padá rozhodnutie hneď zaútočiť na hlavný cieľ nášho krátkeho pobytu. Civetta sa na nás vyškierala počas celého výstupu na Lagazuoi a vystavovala na obdiv pocukrené severné steny. Zimné podmienky sme veľmi nečakali, ale nejakú výbavu máme a dúfame, že aspoň východné svahy s ferratou nebudú na tom ešte tak zle. Nepríjemný vietor by sa tiež mal už na druhý deň postupne utíšiť. Dávame poradu. Zvládnuť Civettu za jeden deň je samo osebe dosť slušný masaker. Má výživné výstupové parametre, a k tom

Sneh mizne ako dobré predsavzatia. Pomoceš sa ešte na pásoch po svahoch jarného Ďumbiera a Chopka a povieš si: finito. Výstroj je už uložená na letnú hybernáciu ale teba ešte čosi pokúša. Dolomity snehovo stále vyzerajú výborne, signora Marmolada ti nedá spávať. Dáš návrh Momovi a hoci mal celkom iné plány, mám ho ihneď na lopate. A Marek? Ani som nedopovedal a už má pobalené. Vyrazili sme z Banskej Bystrice Marekovou Octáviou, ktorú bolo treba cestou prikŕmiť fľaštičkou oleja, neskôr nás poriadne vystrašila, keď pod sedlom Fedaia to vyzeralo

November nedočkavo poskakuje za dverami. Kým na Slovensku sa už veselo šliape na pásoch, v Dolomitoch ešte zúri neskoré babie leto. Síce dosť chladné, ale dostatočne slnečné a suché. A tak uprostred jednej krásnej noci zastavujeme na Passo Falzarego (2105 m). Vonkajšia teplota, sama osebe dosť nízka, je zrážaná prudkými poryvmi vetra. Zvyšok noci musíme nejako prežiť, potom bude lepšie. Ráno nás slnkom omaľované kopce vyťahujú zo spacákov. Najvýraznejšie žiaria tie, čo sú najbližšie: Lagazuoi a Saas de Stria. Ten prvý menovaný je naším cieľom.

O Dolomitoch som toho v minulosti počul len málo, niečo v zmysle že sa tam lezie a sú tam pekné terény na cestný bike. Moje prvé kroky do Álp viedli ale úplne iným smerom: do Savojských a Walisských Álp na najvyššie štvortisícovky. A potom to prišlo: úplne neplánovane som sa ocitol v srdci Dolomitov, v ladínskej Val Badii. Mal som tu v kuchyni stráviť leto, nakoniec z toho boli letá tri. Samozrejme, bike som si zobral so sebou. Moja najväčšia biková vášeň bolo vždy objavovanie nového: chodníčky, zjazdy, singltraily. Pokiaľ možno, čo najuž

To bola krása, vracal som, no na konci som mal slzy v očiach od radosti! Na preteky Dolomiti Extreme Trail pri talianskom Val di Zoldo s parametrami trate 103 km a +7150 výškových metrov som sa prihlásil už začiatkom februára spolu s kamarátmi z Banskej Bystrice, ktorí bežali kratšiu, 53km dlhú trať. Cestovali sme spoločne autom v stredu ráno 8. júna. Ubytovanie sme zohnali v dedinke Cibiana di Cadore, cca 30 minút autom od miesta štartu. Vo štvrtok sme išli na prezentáciu v meste Forno di Zoldo, kde sme si prevzali štartovné čísla a absolvovali kontrolu povinnej v�

 Odopínam lyže a pripínam si ich na ruksak. Prichádza pocit radosti, veľkej radosti. Bol to zjazd ako mnohé pred ním ale predsa len bol úplne iný. Je dôvodom tejto radosti práve prekonaná obtiažnosť, alebo si už začínam pomaly uvedomovať skutočnosť, že tento zjazd je už môj s poradovým číslom 100 ? Neviem. Hneď za mnou prichádzajú priatelia. Helmut, Sieglinge, Alberto a za ním Aldo. Aj oni žiaria radosťou. Celkom ináč to ale bolo na začiatku zjazdu. Nikto nepovedal jediné slovo, každý bol utiahnutý sám do seba. Pozoroval som ich všetkých a pri staros

•13 SEPTEMBER 2014 •Colfosco/Arabba/Canazei/Selva Gardena – Dolomity, Taliansko •preteky short-distance Ultra SkyMarathon •finále alpskej Salomon Trail Tour •Majstrovstvá Talianska v horskom ultramaratóne (Italiano Campionato) •57km/3700m+ •6:15:27 hod •5.miesto Subjektívne pocity sa dajú zhrnúť a spísať najlepšie hneď po akcii. V mojom prípade je aj týždeň po pretekoch celkom úspech. Tradične ako každý rok sme na jar vyberali zahraničné preteky, ktoré budú stredobodom a hlavným „targetom“ letnej sezóny. Keďže na jar som vychyta

Úspěšný sjezd Innerkofler Rinne z Cristalla potvrdil, v co jsem doufal. V severních expozicích ve výškách 2300-3300 metrů jsou perfektní podmínky. Povzbuzen tímto faktem, už sám bez Waltera přejíždím pět hodin do Madonny di Campiglio, východiska pro Dolomity Brenta. Budu v nich poprvé, ale dobře vím, jaká pověst jim předchází a cítím velkou zvědavost.   Přespávám v autě přímo na okraji Madonny a pod pláštíkem noci vyrážím na nejvyšší vrchol Brenty s příznačným názvem Cima Brenta. Čeká na mne porce 1700 metrů převýšení zakončených

Máme s mojou ženou to šťastie, že sme ešte stále tu. Keď sme ťahali k sedemdesiatke, mali sme ešte stále chuť sa kuknúť zblízka na pekné kopce. Ale kam pôjdeš, keď ti sily ubúdajú? Niečo vážnejšie už robiť nemôžeš. Napadla ma Brenta: od Madonny to poznáme a čo z druhej strany? Mapa ukáže Molveno, pri jazere je hneď kemping, ideme totiž s vlastným „Motorhomom“ a berieme aj mtb. Je to hneď pri lyžiarskom stredisku Paganella. Kemp je parádny, ihneď sa ideme previezť na bicykloch okolo jazera, potom hľadáme cieľ na rozchodenie. Tip padne na kr

Už po devíti dnech se vracím podruhé v sezóně do Dolomit, sněhově nejbohatší oblasti této zimy. Tentokrát jsem tu s bratrem, mým nejoblíbenějším parťákem. Zpět domů jsem se vrátil v podstatě jen kvůli zubaři a promítání na Jamesáckém skialpstretu na Brnčálce, které jsem slíbil našemu expedičnímu vedoucímu. V plánu máme spektakulární linie z třítisícovek Antelaa a Pelma, jejichž originalita je podmíněna neobvyklými tvary dolomitských štítů. První den se rozkoukáváme v Cortině d'Ampezzo, proslulém alpském centru a dějišti zimní olymp

Zima 2014 mnoho sněhu nepřinesla. Ani do Čech, ani na Slovensko, ba ani do většiny alpských oblastí. Existují ale dvě čestné výjimky, které si zřejmě stáhly sněhové srážky z širokého okolí: Julské Alpy a Dolomity. A právě do Dolomit vyráží na přelomu března a dubna část naší tatranské party: Rišo Böhmer, Matúš Ovšonka, Peťo Szigety z Brnčálky a já. Z Brna vyjíždíme před půlnocí a čeká nás noční jízda v delirickém polospánku. Když ale za prvního svítání vjíždíme mezi mohutné skalní masívy z dolomitu, rázem jsme všichni či

Dolomity - Cortina dAmpezzo - passo Tre Croci 1809m. Na túto parádnu túru sme vyrazili z cestného sedla Tre Croci. Auto sme zaparkovali pri ceste kúsok od sedla. Po turistickom chodníku sme vyšli až ku dolnej stanici lanovky pri Rifugio Son Forca 2215m. chodníčkom č. 203. Odtiaľto premáva kuriózna kabínková lanovka. Bolo pekné počasie a vyviezť sa lanovkou až do sedla Forcella Staunies 2932m. za 10 euro bolo výborným a kľúčovým rozhodnutím.   Hneď vedľa stanice lanovky je Rifugio Lorenzi. Chata je postavená na ostrom hrebeni, výhľady sú na obe strany. Rovna